Husto v ústach

Galerie U Dobrého pastýře 15 09 — 06 11
vernisáž — 14 09 2021

"Somatická výstava sa v našej hantírke nazývala svät. Odohrávala sa tam, kde sa láme čas a priestor, bol vložený do a zároveň oddelený od sveta, v ktorom panuje čas, priestor, zmysel a význam. Vstup do výstavy bol ritualizovaným prechodom medzi svetom a svätom, medzi dvoma rôznymi dimenziami tej istej skutočnosti. Pútnikov a Pútničky vytrhol z bežného života a vrhol do posvätného časopriestoru, kde sa ich vykoľajené telomysle vystavili udalostiam, ktoré boli vonku nevídané. Svät ich pohltil a pôsobil na nich na rôznych rovinách súčasne – na kognitívnej, emocionálnej, zmyslovej aj bunkovej. Celkovú skúsenosť formovala tak priepustnosť telomysle, ako aj feng šuej prostredia – farba svetla, smer gravitácie, teplota zvuku, chuť stien, poddajnosť podlahy, elektromagnetické vlnenie, ohybnosť ovzdušia.

Vyvolávali v a Pútničkách a Pútnikoch proprioceptívne telesné udalosti, cez ktoré si uvedomili svoju prítomnosť v prítomnosti a vnárali sa do skrytých vrstiev časopriestorovej skutočnosti. Prestávali byť Divákmi a Diváčkami, ktorí skutočnosť pozorujú, a stávali sa Účastníkmi a Účastníčkami, ktorí sa na nej podieľajú, uskutočňujú ju. Cez zážitok vteleného vhrúženia nastával moment vsvätenia.

Ľudia vlastne na výstavy chodili preto, aby sa z nich mohli vrátiť. Pre holistický účinok zážitku boli kľúčové prvé momenty po návrate zo sväta, keď navrátilci uvideli svet novými, čerstvo vyliahnutými očami. Vykĺbený zmyslový aparát im odhalil skutočnosť oslobodenú od pareidolických zlozvykov aj apofenických zbožných prianí – takú, aká naozaj je. Archaickou praxou bolo umiestniť pred výcho z galérie zrkadlo alebo nádobu s vodou, aby sa dopad znásobil.

Vo vrcholnom období, keď bolo pripojenie k Poľu najsilnejšie, pobyt vo sväte spôsoboval dramatické reakcie – návštevníci a návštevníčky sa po návrate z výstavy vyzliekali donaha, vytrhávali si identičipy, prijímali nové mená a podpisovali testamenty. Pred galériou už vyčkávali skupinky verbovačov, sektárov a notárov, aby využili ich stav chvíľkového precitnutia a odhodlanie robiť veľké zmeny. Konať bolo treba rýchlo, pretože akútne rozšírenie vnímania trvá len chvíľu a telovedomie sa ponáhľa naspäť do vyšmatlaného pohodlia návyku."

fragment zo Spevov, Spomienok a Pamätí Veľkej Pekari, poslednej z Uľahčovateliek

Spolupráce Ondřej Bělica, Adam Hejduk, Ilona Hověžáková, Ivana Hrončeková, Marika Kupková, Ladislav Mirvald (Mirvis), Michal Mitro, Adam Turzo

 Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.