Jediné místo, o kterém v současné době víme s jistotou, že skýtá život, je planeta Země. Chytré město budoucnosti možná pluje na vodě a možná letí vesmírem. Život narazil na schopnost vyvinout dynamický vztlak při mnoha různých příležitostech, ale vždy hrají roli křídla. Boží dílo je jakousi metaforickou iniciací letu, ve které bude možné zažít tento vztlak a krásu přírody v její surovosti. Schopnost ji absorbovat a neschopnost přenést tuto zkušenost do galerijního prostředí se staly hlavním podnětem pro vznik tohoto rozsáhlého projektu.
"Somatická výstava sa v našej hantírke nazývala svät. Svät sa odohrával na zlome času a priestoru, bol vložený do a zároveň oddelený od sveta, v ktorom panuje čas, priestor, zmysel a význam. Vstup do výstavy bol ritualizovaným prechodom medzi svetom a svätom, medzi dvoma rôznymi dimenziami tej istej skutočnosti. Pútnikov a Pútničky vytrhol z bežného života a vrhol do posvätného časopriestoru, kde sa ich vykoľajené telomysle vystavili udalostiam, ktoré boli vonku neslýchané. Svät ich pohltil a pôsobil na nich na rôznych rovinách súčasne – na kognitívnej, emocionálnej, zmyslovej aj bunkovej. Celkovú skúsenosť formovala tak priepustnosť telomysle, ako aj feng šuej prostredia – farba svetla, smer gravitácie, teplota zvuku, chuť stien, poddajnosť podlahy, elektromagnetické vlnenie, ohybnosť ovzdušia. Vyvolávali v Pútničkách a Pútnikoch proprioceptívne telesné udalosti, cez ktoré si uvedomili svoju prítomnosť v prítomnosti a vnárali sa do skrytých vrstiev časopriestorovej skutočnosti. Prestávali byť Divákmi a Diváčkami, ktorí skutočnosť pozorujú, a stávali sa Účastníčkami a Účastníkmi, ktorí sa na nej podieľajú, uskutočňujú ju. Cez zážitok vteleného vhrúženia nastával moment vsvätenia.”
fragment zo Spevov, Spomienok a Pamätí Veľkej Pekari, poslednej z Uľahčovateliek
